EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 7. 2022
COM(2022) 349 final
2022/0219(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 7. 2022
COM(2022) 349 final
2022/0219(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Geopolitický kontext Únie, ktorý sa už mnoho rokov vyznačuje nestabilnou situáciou v susedných regiónoch Európy a zložitým a náročným prostredím, sa dramaticky zmenil vzhľadom na vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine. Návrat územného konfliktu a vojny vysokej intenzity na európsku pôdu si vyžaduje, aby členské štáty prehodnotili svoje obranné plány a kapacity.
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ, ktorí sa stretli 11. marca 2022 vo Versailles, sa zaviazali „posilniť európske obranné spôsobilosti“ vzhľadom na vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine. Vo vyhlásení z Versailles sa predovšetkým uvádza, že členské štáty by mali zvýšiť výdavky na obranu; zintenzívniť spoluprácu prostredníctvom spoločných projektov; odstrániť nedostatky a splniť ciele v oblasti spôsobilostí; podporovať inovácie, a to aj prostredníctvom civilných/vojenských synergií; a posilniť a rozvíjať obranný priemysel EÚ vrátane malých a stredných podnikov. Rada okrem toho vyzvala Komisiu, „aby v koordinácii s Európskou obrannou agentúrou do polovice mája predložila analýzu nedostatku investícií do obrany a navrhla akúkoľvek ďalšiu iniciatívu potrebnú na posilnenie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne.“
V reakcii na túto výzvu Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili 18. mája 2022 spoločné oznámenie o analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe (ďalej len „spoločné oznámenie“). Poskytuje sa v ňom prehľad o troch hlavných druhoch nedostatkov: nedostatky vo financovaní, nedostatky v priemysle a nedostatky v oblasti spôsobilostí. V spoločnom oznámení sa poukazuje na to, že nedávne zvýšenie rozpočtov členských štátov prichádza po rokoch podstatných škrtov a výrazného nedostatočného investovania. Takéto nedostatočné investície do výdavkov na obranu viedli k nedostatkom v priemysle a spôsobilostiach v EÚ a k súčasným nízkym úrovniam zásob obranného vybavenia. Transfery obranného vybavenia na Ukrajinu spolu s úrovňou zásob prispôsobených obdobiu mieru viedli k vzniku naliehavých a kritických nedostatkov, pokiaľ ide o vojenské vybavenie.
V spoločnom oznámení sa pripomína, že členské štáty musia urýchlene obnoviť obrannú bojovú pripravenosť vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a už uskutočnené transfery na Ukrajinu. Doplnenie zásob materiálu by im okrem toho umožnilo aj poskytnúť ďalšiu pomoc Ukrajine.
V spoločnom oznámení sa uvádza, že v nadväznosti na to, ako budú členské štáty pokračovať v dopĺňaní svojich zásob a zvyšovaní množstva svojho obranného vybavenia, mali by využiť príležitosť a urobiť tak spoločne. Prinieslo by to väčšiu hodnotu za vynaložené prostriedky, zvýšila by sa interoperabilita a predišlo by sa tomu, že najviac ohrozené členské štáty EÚ nebudú môcť získať to, čo potrebujú, a to z dôvodu protichodných požiadaviek na obranný priemysel, ktorý v krátkom čase nedokáže reagovať na takýto nárast dopytu.
Bez koordinácie a spolupráce by zvýšené investície členských štátov do obranného rizika prehĺbili fragmentáciu európskeho obranného sektora, obmedzili potenciál spolupráce počas celého životného cyklu vybavenia, zintenzívnili závislosť od vonkajších zdrojov a obmedzili interoperabilitu. Rozhodnutia týkajúce sa krátkodobých akvizícií budú mať dlhodobejší vplyv na trhovú silu európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) a príležitosti na ďalšie desaťročia.
Vzhľadom na potrebu včasnej a cielenej podpory členských štátov pri posilňovaní ich obranných kapacít v tejto núdzovej situácii navrhla Európska komisia stimulovať spoločné obstarávanie použitím rozpočtu EÚ prostredníctvom špecializovaného krátkodobého nástroja, ktorým sa ustanovuje posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní (ďalej len „nástroj“).
Finančnou podporou EÚ poskytnutou prostredníctvom nástroja by sa mal stimulovať proces spoločného obstarávania v oblasti obrany z členských štátov a priniesť prospech pre EDTIB, čím by sa zároveň zabezpečila schopnosť ozbrojených síl členských štátov EÚ konať, bezpečnosť dodávok a zvýšená interoperabilita.
Takýto nástroj by sa mal ustanoviť s cieľom stimulovať tie členské štáty, ktoré sú ochotné usilovať sa o spoločné obstarávanie s cieľom odstrániť tieto nedostatky. Nástroj by mal byť špecializovaným nástrojom určeným na riešenie nepriaznivých účinkov a dôsledkov vojny na Ukrajine v Únii.
Nástroj bude nasledovať po zriadení pracovnej skupiny pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany, ktorá bude podporovať koordináciu ich veľmi krátkodobých potrieb verejného obstarávania s cieľom čeliť novej bezpečnostnej situácii. Komisia po vytvorení nástroja navrhne nariadenie o európskom investičnom programe v oblasti obrany (EDIP). Nariadenie o EDIP by mohlo slúžiť ako základ pre budúce spoločné projekty v oblasti rozvoja a verejného obstarávania vo vysokom spoločnom záujme pre bezpečnosť členských štátov a Únie a v nadväznosti na logiku krátkodobého nástroja aj na prípadné súvisiace finančné intervencie Únie na posilnenie európskej obrannej priemyselnej základne, najmä v prípade projektov, ktoré by žiadny členský štát nemohol vypracovať ani obstarať sám.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Nástroj je v súlade s Európskym obranným fondom. Dopĺňa ho a opiera sa o ten istý právny základ. Zatiaľ čo Európsky obranný fond stimuluje spoluprácu právnických osôb na projektoch výskumu a vývoja v oblasti obrany, nástroj bude podporovať spoluprácu pri spoločnom obstarávaní v oblasti obrany. Nástroj takisto preberá prístup Európskeho obranného fondu, pokiaľ ide o zákaz podpory tovaru alebo služieb, ktoré sú zakázané platným medzinárodným právom, alebo smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly nad rozhodnutiami o výbere cieľa a nasadenia pri vykonávaní útokov na ľudí.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Nástrojom sa doplnia existujúce spoločné iniciatívy EÚ v oblasti obrany, ako je stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO), a vytvoria sa synergie s vykonávaním Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu a inými programami EÚ, ako je Európsky obranný fond.
Nástroj sa bude vykonávať aj v úplnom súlade s plánom rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP), v ktorom sa určujú priority obranných spôsobilostí na úrovni EÚ, ako aj s koordinovaným ročným hodnotením obrany EÚ (CARD), v ktorom sa okrem iného určujú nové príležitosti spolupráce v oblasti obrany. V tejto súvislosti sa môže prihliadať aj na príslušné činnosti, ktoré vykonávajú Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) a ďalší partneri, pokiaľ slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nevylučujú účasť žiadneho členského štátu.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrh zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti EDTIB podporou spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti spoločného obstarávania v oblasti obrany vychádza z článku 173 ZFEÚ (podpora konkurencieschopnosti európskeho priemyslu).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Hoci sa spoluprácou poskytuje niekoľko zjavných výhod (zvýšená interoperabilita, znížené jednotkové náklady a náklady na údržbu), členské štáty EÚ naďalej obstarávajú obranné systémy väčšinou vnútroštátnym spôsobom.
Možno to vysvetliť niekoľkými faktormi:
–zvýšená zložitosť spolupráce a jej administratívne zaťaženie,
–rôzne vnútroštátne požiadavky,
–rôzne kalendáre verejného obstarávania a nedostatočná synchronizácia rozpočtov,
–aspekty bezpečnosti utajovaných skutočností,
–aspekty vnútroštátnych priemyselných politík v oblasti obrany,
–nedostatok národných odborných znalostí v agentúrach pre verejné obstarávanie.
Členské štáty EÚ podľa údajov Európskej obrannej agentúry o obrane za rok 2020 investovali len 4,1 miliardy EUR do spoločného obstarávania obranného vybavenia (11 % ich celkových výdavkov), čo je 13 % zníženie v porovnaní s rokom 2019.
Je to výrazne pod referenčnou hodnotou 35 %, ku ktorej sa členské štáty zaviazali. Fragmentácia strany dopytu na obrannom trhu vedie k sérii problémov a neefektívností, a to aj na strane ponuky, pričom sa zvyšujú náklady na údržbu nadmerného množstva rôznych systémov.
Ak sa tento súčasný trend nevyrieši, bude to naďalej podstatne oslabovať konkurencieschopnosť EDTIB a vystavovať ju riziku, že to ovplyvní jej trhové vyhliadky v nasledujúcom desaťročí.
V kontexte súčasného obranného trhu, ktorý sa vyznačuje zvýšenou bezpečnostnou hrozbou a reálnymi vyhliadkami na konflikt vysokej intenzity, je zároveň vidieť, že členské štáty rýchlo zvyšujú svoje rozpočty na obranu a zameriavajú sa na nákupy podobného vybavenia. To má za následok množstvo dopytu prevyšujúce výrobné kapacity EDTIB, ktoré sú v súčasnosti prispôsobené obdobiu mieru.
Možno tak očakávať silnú cenovú infláciu, ako aj dlhšie oneskorenia dodacích lehôt, čo môže potenciálne ohroziť bezpečnosť občanov EÚ. Obranný priemysel musí zabezpečiť výrobné kapacity potrebné na spracovanie zákaziek, ako aj kritické suroviny a subkomponenty. V tomto kontexte môžu výrobcovia v oblasti obrany uprednostňovať väčšie zákazky, čím by potenciálne ohrozili najzraniteľnejšie krajiny, ktoré nemajú kritickú veľkosť a finančné prostriedky na zabezpečenie veľkých zákaziek.
Fragmentované zákazky zadávané jednotlivo členskými štátmi by viedli k obmedzenejším trhovým vyhliadkam podnikov v oblasti obrany a nevyhnutne by sa premietli do väčšej fragmentácie ponuky, čím by sa podstatne poškodila hospodárska efektívnosť odvetvia a zhoršila by sa konkurencieschopnosť EDTIB.
Stimulácia spoločného obstarávania je preto nevyhnutnosťou a predstavovala by tú výhodu, že zaistí, že zatiaľ čo sa obranný priemysel môže rýchlejšie prispôsobiť súčasným štrukturálnym zmenám na trhu, národné ozbrojené sily by spoluprácou vo fáze akvizície získali lepšie podmienky a dodacie lehoty. Spolupráca v oblasti akvizície by navyše viedla k zníženiu nákladov, pokiaľ ide o využívanie, údržbu a stiahnutie systémov (náklady sa odhadujú na 55 % celkových nákladov na vybavenie).
V dôsledku toho si súčasná situácia vyžaduje politickú intervenciu na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť úroveň spolupráce, a to stimuláciou finančnej spolupráce medzi členskými štátmi v procese verejného obstarávania v oblasti obrany. Takáto intervencia je prospešná pre bezpečnosť občanov EÚ, ako aj pre EDTIB.
•Proporcionalita
Navrhovaný politický prístup je úmerný rozsahu a závažnosti zistených problémov, t. j. potrebe urýchliť prispôsobenie priemyslu štrukturálnym zmenám a podporiť prostredie priaznivé pre spoluprácu medzi podnikmi v rámci systému otvorených a konkurenčných trhov, a to stimuláciou spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi. V návrhu sa dodržujú hranice možnej intervencie Únie podľa zmlúv.
Iniciatíva sa obmedzuje na ciele, ktoré členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť samy a pri ktorých možno očakávať, že Únia dosiahne viac.
•Výber nástroja
Na zriadenie nástroja Komisia navrhuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Je to najvhodnejší právny nástroj, keďže iba nariadením s jeho priamo uplatniteľnými právnymi ustanoveniami sa môže zabezpečiť nevyhnutný stupeň jednotnosti potrebný na zriadenie a fungovanie nástroja Únie zameraného na podporu posilnenia priemyselného odvetvia v celej Európe.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neexistujú žiadne predchádzajúce právne predpisy, ktoré by sa vzťahovali na toto konkrétne opatrenie. K dnešnému dňu neexistovali žiadne ďalšie legislatívne iniciatívy Únie v oblasti obrany s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EDTIB, najmä tým, že sa spoločným spôsobom urýchli prispôsobovanie priemyslu štrukturálnym zmenám vrátane nábehu jeho výrobných kapacít. Neexistovali ani žiadne ďalšie legislatívne iniciatívy Únie v oblasti obrany s cieľom posilniť spoluprácu v procese verejného obstarávania v oblasti obrany medzi zúčastnenými členskými štátmi. Neexistuje preto žiadne predchádzajúce hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti existujúcich právnych predpisov, ktoré by sa uskutočnili v prípade tejto legislatívnej iniciatívy.
•Posúdenie vplyvu
V záveroch Európskej rady z 30. – 31. mája 2022 sa Rada vyzvala, aby ako naliehavú záležitosť zvážila krátkodobý nástroj. Komisia preto predkladá návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje tento nástroj, a to bez hodnotenia vplyvu, aby ho spoluzákonodarcovia mohli dostať čo najskôr.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neočakáva sa, že nástroj zvýši administratívne zaťaženie.
Navrhovaný prístup založený na výsledkoch, ktorý sa opiera o podmienenosť medzi vyplácaním platieb a dosiahnutím míľnikov a cieľov konzorciom, je aj prvkom zjednodušenia pri vykonávaní tohto nástroja.
•Základné práva
Posilnením bezpečnosti občanov EÚ možno prispieť k ochrane ich základných práv.
Okrem toho akcie na spoločné obstarávanie tovaru alebo služieb v oblasti obrany, ktoré sú zakázané platným medzinárodným právom, nie sú oprávnené na podporu z tohto nástroja.
Okrem toho akcie zamerané na spoločné obstarávanie smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly nad rozhodnutiami o výbere cieľa a nasadenia pri vykonávaní útokov na ľudí nie sú oprávnené na podporu z tohto nástroja.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Finančné krytie na vykonávanie nástroja na obdobie od XX 2022 do 31. decembra 2024 je 500 miliónov EUR v bežných cenách.
Vplyv na obdobie viacročného finančného rámca z hľadiska požadovaného rozpočtu a ľudských zdrojov sa podrobne uvádza v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je pripojený k návrhu.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia by mala pravidelne monitorovať svoje kroky, kontrolovať pokrok dosiahnutý pri plnení očakávaných výsledkov, ako aj skúmať synergie s ďalšími doplňujúcimi programami Únie. Komisia by mala vypracovať hodnotiacu správu o nástroji a odovzdať ju Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sa posúdi najmä pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov stanovených v návrhu.
2022/0219 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 1 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ, ktorí sa stretli 11. marca vo Versailles, sa zaviazali „posilniť európske obranné spôsobilosti“ vzhľadom na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Dohodli sa, že zvýšia výdavky na obranu, zintenzívnia spoluprácu prostredníctvom spoločných projektov a spoločného obstarávania obranných spôsobilostí, odstránia nedostatky, podporia inovácie a posilnia a rozvinú obranný priemysel EÚ.
(2)Neodôvodnená invázia Ruskej federácie na Ukrajinu 24. februára 2022 a pokračujúci ozbrojený konflikt na Ukrajine jasne ukázali, že je zásadné konať okamžite a riešiť existujúce nedostatky. Viedlo to k návratu vojny vysokej intenzity a územného konfliktu v Európe, ktorý si vyžaduje podstatné zvýšenie kapacity členských štátov na odstránenie najnaliehavejších a najkritickejších nedostatkov, najmä tých, ktoré sa prehĺbili transferom výrobkov obranného priemyslu na Ukrajinu.
(3)Európska komisia a vysoký predstaviteľ predložili 18. mája 2022 spoločné oznámenie o „analýze nedostatku investícií do obrany a ďalšom postupe“. V oznámení sa poukázalo na existenciu nedostatkov v oblasti financovania, priemyslu a spôsobilostí obrany v rámci EÚ.
(4)Špecializovaný krátkodobý nástroj navrhnutý v duchu solidarity bol označený za nástroj, ktorý má na dobrovoľnom základe stimulovať členské štáty, aby uskutočňovali spoločné obstarávanie s cieľom spoločným spôsobom odstrániť najnaliehavejšie a najkritickejšie nedostatky, najmä tie, ktoré vznikli reakciou na súčasnú agresiu Ruska.
(5)Takýto nový nástroj prispeje k posilneniu spoločného obstarávania v oblasti obrany a prostredníctvom súvisiaceho financovania Únie k posilneniu spôsobilostí obranného priemyslu EÚ.
(6)Jadrom tohto úsilia by preto malo byť posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. V skutočnosti stále existujú ťažkosti a nedostatky a európska obranná priemyselná základňa je stále veľmi fragmentovaná, chýba jej dostatočná spolupráca a interoperabilita výrobkov.
(7)V kontexte súčasného obranného trhu, ktorý sa vyznačuje zvýšenou bezpečnostnou hrozbou a reálnou perspektívou konfliktu vysokej intenzity, členské štáty rýchlo zvyšujú svoje rozpočty na obranu a zameriavajú sa na podobné nákupy. Má to za následok množstvo dopytu, ktoré prevyšuje výrobné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, ktoré sú v súčasnosti prispôsobené obdobiu mieru.
(8)V dôsledku toho možno očakávať silnú cenovú infláciu, ako aj dlhšie oneskorenia dodacích lehôt, čo môže potenciálne ohroziť bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Obranný priemysel musí zabezpečiť výrobné kapacity potrebné na spracovanie zákaziek, ako aj kritické suroviny a subkomponenty. V tomto kontexte by výrobcovia mohli uprednostňovať väčšie zákazky, čím by potenciálne ohrozili najzraniteľnejšie krajiny, ktorým chýba kritická veľkosť a finančné prostriedky na zabezpečenie veľkých zákaziek.
(9)Okrem toho by sa malo vynaložiť úsilie na dosiahnutie toho, aby zvýšené výdavky viedli k oveľa silnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni. Zvýšené národné investície totiž bez koordinácie a spolupráce pravdepodobne prehĺbia fragmentáciu európskeho obranného priemyslu.
(10)Vzhľadom na uvedené výzvy a súvisiace štrukturálne zmeny v obrannom priemysle EÚ sa javí ako nevyhnutné urýchliť prispôsobovanie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, zvýšiť jej konkurencieschopnosť a efektívnosť, a tým prispieť k posilneniu a zlepšeniu spôsobilosti obranného priemyslu členských štátov. Riešenie nedostatkov v priemysle by malo zahŕňať okamžité riešenie najnaliehavejších nedostatkov.
(11)Mali by sa stimulovať najmä spoločné investície a verejné obstarávanie v oblasti obrany, keďže takéto spoločné akcie by zabezpečili, že potrebné zmeny v priemyselnej základni EÚ sa uskutočnia spoločným spôsobom, čím sa zabráni ďalšej fragmentácii tohto odvetvia.
(12)Na tento účel by sa mal zriadiť krátkodobý nástroj na zvýšenie spolupráce členských štátov vo fáze verejného obstarávania v oblasti obrany (ďalej len „nástroj“). Bude to stimulovať členské štáty, aby sa snažili o spoločné akcie, a najmä – keď obstarávajú s cieľom odstrániť tieto nedostatky – aby tak robili spoločne, čím sa zvýši úroveň interoperability a posilní a zlepší sa ich obranný priemysel.
(13)Krátkodobý nástroj by mal kompenzovať zložitosť a riziká spojené s takýmito spoločnými akciami a zároveň umožniť úspory z rozsahu pri opatreniach, ktoré členské štáty uskutočnia na posilnenie a modernizáciu európskej technologickej a priemyselnej základne, čím sa zvýši odolnosť kapacít Únie a bezpečnosť dodávok. Stimulácia spoločného obstarávania by viedla aj k zníženiu nákladov, pokiaľ ide o využívanie, údržbu a stiahnutie systémov.
(14)Tento nástroj bude vychádzať z práce osobitnej skupiny pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany zriadenej Komisiou a vysokým predstaviteľom/vedúcim agentúry v súlade so spoločným oznámením „Analýza nedostatku investícií do obrany a ďalší postup“ s cieľom koordinovať veľmi krátkodobé potreby verejného obstarávania v oblasti obrany a spolupracovať s členskými štátmi a výrobcami v oblasti obrany z EÚ, aby sa podporilo spoločné obstarávanie na doplnenie zásob, najmä vzhľadom na podporu poskytovanú Ukrajine, a zohľadňovať ju.
(15)Nástroj je v súlade s existujúcimi spoločnými iniciatívami EÚ v oblasti obrany, ako sú iniciatívy v rámci Európskeho obranného fondu, ako aj stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), a vytvára synergie s ďalšími programami EÚ. Nástroj je úplne v súlade s ambíciami Strategického kompasu.
(16)Keďže cieľom nástroja je zvýšiť konkurencieschopnosť a efektívnosť obranného priemyslu Únie a využívať tento nástroj, bude potrebné uzavrieť spoločné verejné zákazky s právnymi subjektmi, ktoré sú usadené v Únii alebo v pridružených krajinách a nepodliehajú kontrole nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, sa infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje dodávateľov a subdodávateľov zapojených do spoločného obstarávania, ktoré sa používajú na účely spoločného obstarávania, musia nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej tretej krajiny.
(17)Za určitých okolností by malo byť možné odchýliť sa od zásady, že dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania podporovaného z nástroja nie sú ovládaní nepridruženými tretími krajinami ani subjektami z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti sa právny subjekt usadený v Únii alebo v pridruženej tretej krajine a ovládaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny môže zúčastňovať ako dodávateľ a subdodávateľ zapojený do spoločného obstarávania, ak sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, ako sa stanovuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a to aj pokiaľ ide o posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.
(18)Navyše postupy spoločného obstarávania a verejné zákazky zahŕňajú aj požiadavku, aby sa na výrobok obranného priemyslu nevzťahovala kontrola alebo obmedzenie zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.
(19)Granty v rámci nástroja môžu mať formu financovania, ktoré nenadväzuje na náklady podľa dosiahnutia výsledkov odkazom na pracovné balíky, míľniky alebo ciele procesu spoločného obstarávania, aby sa vytvoril potrebný stimulačný účinok.
(20)Ak má grant Únie formu financovania, ktoré nenadväzuje na náklady, Komisia by mala v pracovnom programe určiť podmienky financovania pre každú akciu, najmä a) opis akcie zahŕňajúcej spoluprácu v prípade spoločného obstarávania s cieľom riešiť najnaliehavejšie a najkritickejšie potreby kapacít, b) míľniky na vykonanie akcie, c) približnú hodnotu očakávanú od spoločného obstarávania a d) maximálny dostupný príspevok Únie.
(21)Na dosiahnutie stimulačného účinku sa úroveň príspevku Únie môže diferencovať podľa faktorov, ako sú a) zložitosť spoločného obstarávania, pre ktoré môže ako počiatočný zástupca slúžiť podiel z predpokladanej veľkosti verejnej zákazky na základe skúseností získaných pri podobných akciách; b) charakteristika spolupráce, ako je spoločné používanie, vytváranie zásob, vlastníctvo alebo údržba, ktoré pravdepodobne vyvolajú lepšie výsledky interoperability a dlhodobé investičné signály pre priemysel, a c) počet zúčastnených členských štátov alebo pridružených krajín alebo začlenenie ďalších členských štátov alebo pridružených krajín do existujúcej spolupráce.
(22)Členské štáty môžu vymenovať zástupcu povereného obstarávaním, ktorý bude vykonávať spoločné obstarávanie v ich mene. Zástupcom povereným obstarávaním by mal byť verejný obstarávateľ so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej tretej krajine vrátane orgánov Únie alebo medzinárodných organizácií, ako je Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (Organisation Conjointe de Coopération en matière d’Armement – OCCAR).
(23)V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, a to za predpokladu, že žiadateľ dokáže preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Finančný príspevok by sa však nemal vzťahovať na obdobie pred dátumom predloženia žiadosti o grant, s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov. Aby sa predišlo akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, malo by byť možné, aby sa v rozhodnutí o financovaní stanovili finančné príspevky na akcie, ktoré sa vzťahujú na obdobie od 24. februára 2022, aj keď sa začali pred podaním žiadosti o grant.
(24)Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov.
(25)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov 2 (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020“) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.
(26)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 3 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 4 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 5 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 6 sa majú finančné záujmy Únie chrániť primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 7 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(27)Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 8 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi nástroja a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je príslušná zámorská krajina alebo územie spojená.
(28)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec opatrení nevyhnutných na dosiahnutie týchto cieľov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa ustanovuje posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní (ďalej len „nástroj“).
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„spoločné obstarávanie“ je kooperatívne obstarávanie, ktoré spoločne vykonávajú aspoň tri členské štáty;
2.„kontrola nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny“ je schopnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na právny subjekt priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov;
3.„výkonná riadiaca štruktúra“ je orgán právneho subjektu ustanovený v súlade s vnútroštátnym právom a v náležitých prípadoch podliehajúci generálnemu riaditeľovi, ktorý je oprávnený určovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho;
4.„subjekt z nepridruženej tretej krajiny“ je právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine alebo – ak je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine – ktorý má svoje výkonné riadiace štruktúry v nepridruženej tretej krajine;
5.„zástupca poverený obstarávaním“ je verejný obstarávateľ so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine určený najmenej tromi členskými štátmi na to, aby vykonával spoločné obstarávanie v ich mene, vrátane orgánov Únie alebo medzinárodných organizácií;
6.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.
Článok 3
Ciele
1.Nástroj má tieto ciele:
a)podporovať konkurencieschopnosť a efektívnosť európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) pre odolnejšiu Úniu, najmä tým, že sa spoločným spôsobom urýchli prispôsobovanie priemyslu štrukturálnym zmenám vrátane nábehu jeho výrobných kapacít;
b)podporovať spoluprácu v procese verejného obstarávania v oblasti obrany medzi zúčastnenými členskými štátmi, čím sa prispieva k solidarite, interoperabilite, predchádzaniu účinkom vytláčania, predchádzaniu fragmentácii a zvyšovaniu účinnosti verejných výdavkov.
2.Ciele sa sledujú s dôrazom na posilnenie a rozvoj obrannej priemyselnej základne Únie, ktorá jej umožní riešiť najmä najnaliehavejšie a najkritickejšie potreby výrobkov obranného priemyslu, najmä tie, ktoré sa prejavili alebo zhoršili v dôsledku reakcie na ruskú agresiu proti Ukrajine, pričom sa zohľadňuje práca osobitnej skupiny pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany.
Článok 4
Rozpočet
1.Finančné krytie na vykonávanie nástroja na obdobie od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2024 je 500 miliónov EUR v bežných cenách.
2.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu nástroja, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
3.Na žiadosť členských štátov možno do nástroja previesť zdroje, ktoré boli členským štátom pridelené v rámci zdieľaného riadenia, a to za podmienok stanovených v príslušných častiach nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027. Komisia realizuje tieto zdroje priamo, a to v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Tieto zdroje sa používajú v prospech dotknutého členského štátu.
4.Rozpočtové záväzky na činnosti, ktoré prekračujú viac ako jeden finančný rok, možno rozpísať do ročných splátok na niekoľko rokov.
Článok 5
Tretie krajiny pridružené k nástroju
Nástroj je otvorený pre účasť členských štátov a členov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (pridružené krajiny), a to v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore.
Článok 6
Vykonávanie a formy financovania EÚ
1.Nástroj sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
2.Financovanie EÚ stimuluje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom splniť ciele uvedené v článku 3. Finančný príspevok sa stanovuje s prihliadnutím na spoločný charakter spoločného obstarávania plus primeraná suma na vytvorenie stimulačného účinku potrebného na nadviazanie spolupráce.
3.Ak je to potrebné na realizáciu akcie, finančné príspevky sa môžu vzťahovať na obdobie pred dátumom žiadosti o finančné príspevky na túto akciu, a to za predpokladu, že akcia sa nezačala pred 24. februárom 2022.
4.Granty vykonávané v rámci priameho riadenia sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 7
Oprávnené akcie
1.Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
a)akcie zahŕňajú spoluprácu pri spoločnom obstarávaní najnaliehavejších a najkritickejších výrobkov obranného priemyslu medzi oprávnenými subjektmi, ktoré plnia ciele uvedené v článku 3;
b)akcie zahŕňajú novú spoluprácu alebo rozšírenie existujúcej spolupráce na nové členské štáty alebo pridružené krajiny;
c)akcie vykonáva konzorcium aspoň troch členských štátov;
d)akcie spĺňajú ďalšie podmienky stanovené v článku 8.
2.Na financovanie nie sú oprávnené tieto akcie:
a)akcie spoločného obstarávania tovaru alebo služieb, ktoré zakazuje platné medzinárodné právo;
b)akcie spoločného obstarávania smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly nad rozhodnutiami o výbere cieľa a nasadenia pri vykonávaní útokov na ľudí.
Článok 8
Ďalšie podmienky financovania
1.Členské štáty alebo pridružené tretie krajiny vymenujú zástupcu povereného obstarávaním, ktorý koná v ich mene na účely spoločného obstarávania. Zástupca poverený obstarávaním v mene zúčastnených členských krajín vykonáva postupy obstarávania a uzatvára výsledné dohody s dodávateľmi.
2.Postupy obstarávania uvedené v odseku 1 sú založené na dohode, ktorú podpíšu zúčastnené členské štáty so zástupcom povereným obstarávaním, a to za podmienok stanovených v pracovnom programe uvedenom v článku 11.
3.Postupy spoločného obstarávania a zmluvy zahŕňajú požiadavky na účasť dodávateľov a subdodávateľov zapojených do spoločného obstarávania, ako sa uvádza v odsekoch 4 až 10.
4.Dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania majú sídlo v Únii, kde majú svoje výkonné riadiace štruktúry. Nepodliehajú kontrole zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.
5.Odchylne od odseku 4 sa právny subjekt so sídlom v Únii alebo v pridruženej tretej krajine a kontrolovaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny môže zúčastniť ako dodávateľ a subdodávateľ zapojený do spoločného obstarávania len vtedy, ak poskytuje záruky schválené členským štátom alebo pridruženou treťou krajinou, v ktorej má dodávateľ sídlo.
6.Zúčastnené členské štáty poskytuje Komisii oznámenia od zástupcu povereného obstarávaním o zárukách, ktoré poskytuje dodávateľ alebo subdodávateľ zapojený do spoločného obstarávania, ktorý má sídlo v Únii alebo pridruženej tretej krajine a kontroluje ho nepridružená tretia krajina alebo subjekt z nepridruženej tretej krajiny. Záruky a súvisiace ustanovenia vo verejnej zákazke sa sprístupňujú Komisii na jej žiadosť. Záruky poskytujú uistenia, že účasť dodávateľa alebo subdodávateľa zapojeného do spoločného obstarávania nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov ustanovenými v rámci SZBP podľa hlavy V ZEÚ alebo cieľmi stanovenými v článku 3.
7.V zárukách sa najmä odôvodní, že na účely spoločného obstarávania sú zavedené opatrenia, ktoré zabezpečia, že:
a)kontrola nad dodávateľom alebo subdodávateľom zapojeným do spoločného obstarávania sa nevykonáva spôsobom, ktorý potláča alebo obmedzuje jeho schopnosť vybavovať zákazky a dosahovať výsledky;
b)nepridruženej tretej krajine alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny sa zabráni v prístupe k citlivým informáciám a zamestnanci alebo iné osoby zapojené do spoločného obstarávania majú národnú bezpečnostnú previerku vydanú členským štátom.
8.Infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje dodávateľov a subdodávateľov zapojených do spoločného obstarávania, ktoré sa používajú na účely spoločného obstarávania, sa nachádzajú na území členského štátu alebo pridruženej tretej krajiny. Ak v Únii alebo v pridruženej tretej krajine nie sú ľahko dostupné žiadne konkurencieschopné náhrady, dodávatelia a subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania môžu využívať svoje aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje umiestnené alebo držané mimo územia členských štátov alebo pridružených tretích krajín, a to za predpokladu, že takéto použitie nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov a je v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.
9.Postupy spoločného obstarávania a verejné zákazky zahŕňajú aj požiadavku, aby sa na výrobok obranného priemyslu nevzťahovalo obmedzenie zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.
10.Na účely tohto článku „subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania“ sú všetci:
a)subdodávatelia s priamym zmluvným vzťahom s dodávateľom,
b)iní subdodávatelia, ktorým je pridelený najmenej 10 % podiel práce,
c)subdodávatelia, ktorí môžu vyžadovať prístup k utajovaným skutočnostiam, aby vykonali spoločné obstarávanie.
Článok 9
Oprávnené subjekty
Na financovanie sú oprávnené nasledujúce subjekty, a to za predpokladu, že spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách:
a)verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ako sú vymedzení v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 9 a 2014/25/EÚ 10 ,
b)subjekty verejného sektora pridružených tretích krajín.
Článok 10
Kritériá na vyhodnotenie návrhov
Komisia vyhodnotí predložené návrhy na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
1.príspevok akcie k posilneniu a rozvoju obrannej priemyselnej základne Únie, aby mohla riešiť najmä najnaliehavejšie a najkritickejšie potreby výrobkov obranného priemyslu, ako sa uvádza v článku 3, a to aj pokiaľ ide o postup obstarávania a dodacie lehoty, dopĺňanie zásob, dostupnosť a zásobovanie;
2.príspevok akcie ku konkurencieschopnosti a prispôsobeniu EDTIB, a to aj prostredníctvom plánovaného nábehu jej výrobných kapacít, rezervovania výrobných kapacít, jej rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie a celkovej modernizácie;
3.príspevok akcie k posilneniu spolupráce medzi členskými krajinami alebo pridruženými krajinami a interoperability výrobkov;
4.počet členských krajín alebo pridružených krajín, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom obstarávaní;
5.odhadovaná veľkosť spoločného obstarávania a akékoľvek vyhlásenie účastníkov o tom, že budú spoločne používať, skladovať, vlastniť alebo udržiavať obstarané výrobky obranného priemyslu;
6.katalytický účinok finančnej podpory Únie prostredníctvom predvedenia toho, ako môže príspevok Únie prekonať prekážky spoločného obstarávania;
7.kvalita a efektívnosť plánov na vykonanie akcie.
Článok 11
Pracovný program
1.Nástroj sa vykonáva prostredníctvom pracovného programu, ako sa uvádza v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme pracovný program uvedený v odseku 1. Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 3.
3.V pracovnom programe sa stanoví minimálny finančný rozsah akcií spoločného obstarávania a určí sa orientačná výška finančnej podpory akcií vykonávaných minimálnym počtom členských štátov, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. c), ako aj stimuly na obstarávanie väčšej hodnoty a začlenenie ďalších členských štátov alebo pridružených krajín.
4.V pracovnom programe sa stanovia priority financovania v súlade s potrebami uvedenými v článku 3 ods. 2.
Článok 12
Monitorovanie a podávanie správ
1.Komisia vypracuje hodnotiacu správu o nástroji najneskôr do 31. decembra 2024 a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa vyhodnotí vplyv a účinnosť akcií podniknutých v rámci nástroja.
2.Správa vychádza z konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami a posudzuje sa v nej najmä pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3.
Článok 13
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť financovania z prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú jasné, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2.Komisia vykonáva v súvislosti s nástrojom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené nástroju prispievajú aj k podnikovej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi uvedenými v článku 3.
Článok 14
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Európska obranná agentúra sa vyzve, aby ako pozorovateľ poskytovala výboru svoje názory a odborné znalosti. Prizve sa aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť, aby výboru pomáhala.
3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 15
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predsedníčka predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní.
1.2.Príslušná oblasť/oblasti politiky
Politika Únie v oblasti obranného priemyslu
1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
☑ novej akcie
◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 11
◻ predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.4.Cieľ/ciele
1.4.1.Všeobecné ciele
Nástroj má tieto ciele:
pozri pripojený návrh právneho aktu.
1.4.2.Špecifické ciele
Neuvádza sa
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Očakávané výsledky:
Nástroj pomôže posilniť a rozvinúť obrannú priemyselnú základňu Únie, čo jej umožní riešiť nedostatky v priemysle v súvislosti s najnaliehavejšími a najkritickejšími potrebami výrobkov obranného priemyslu, najmä tie, ktoré sa prejavili alebo zhoršili v dôsledku reakcie na ruskú agresiu proti Ukrajine.
Finančný príspevok EÚ by mal prispieť k odblokovaniu množstva akcií spoločného obstarávania, ktoré by sa inak nezačali vzhľadom na riziká a zložitosť spoločného obstarávania v oblasti obrany.
Očakáva sa, že zvýšená spolupráca prinesie vyššiu hodnotu za vynaložené prostriedky, zvýši interoperabilitu a predíde tomu, aby najviac ohrozené členské štáty EÚ čelili nemožnosti získať to, čo potrebujú, a to z dôvodu protichodných požiadaviek na obranný priemysel, ktorý nie je prispôsobený takémuto prudkému nárastu dopytu.
Očakávané vplyvy:
Príspevok Únie vo výške 500 miliónov EUR by členským štátom poskytol primeraný stimul, ktorý by ich presvedčil, aby obstarávali spolu. Spoločné obstarávanie EÚ by sa malo stať skôr normou ako výnimkou. Nástrojom sa okrem toho bude podporovať pružná a konkurencieschopná EDTIB. Z dlhodobejšieho hľadiska sa očakáva, že ďalšie investície do EDTIB prinesú výhody, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a kvalifikáciu, a zvýšia bezpečnosť dodávok.
1.4.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Vzhľadom na krátke trvanie vykonávania sa výsledky a vplyvy nástroja posúdia v rámci spätného hodnotenia na konci vykonávania programu.
Komisia zabezpečí, aby subjekt poverený vykonávaním programu zaviedol potrebné ukazovatele, ktoré sa použijú na monitorovanie vykonávania programu. Medzi tieto ukazovatele patria:
– počet vykonaných akcií spoločného obstarávania,
– celková hodnota vykonaných akcií spoločného obstarávania,
– počet členských krajín, ktoré sa zapojili ako členovia konzorcií,
– skutočnosť, že členské štáty otvorili existujúcu spoluprácu novým členom.
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Nariadenie sa bude vykonávať prostredníctvom priameho riadenia. Komisia bude musieť disponovať vhodnými odborníkmi, aby mohla účinne monitorovať vykonávanie.
1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca z intervencie Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Hoci spolupráca prináša niekoľko zjavných výhod (zvýšená interoperabilita, znížené jednotkové náklady a náklady na údržbu), členské štáty EÚ naďalej obstarávajú obranné systémy väčšinou vnútroštátnym spôsobom. Viedlo to k veľmi fragmentovanému trhu s vnútroštátnymi priemyselnými silami a následne k tomu, že existuje množstvo obranných systémov rovnakého druhu, ktoré často nie sú medzi sebou interoperabilné. V kontexte súčasného obranného trhu, ktorý sa vyznačuje zvýšenou bezpečnostnou hrozbou a reálnymi vyhliadkami na konflikt vysokej intenzity, je zároveň vidieť, že členské štáty rýchlo zvyšujú svoje rozpočty na obranu a zameriavajú sa na nákup podobného vybavenia. Vedie to k množstvu dopytu, ktorý prevyšuje výrobné kapacity EDTIB, ktoré sú v súčasnosti prispôsobené obdobiu mieru.
Možno tak očakávať silnú cenovú infláciu, ako aj dlhšie oneskorenia dodacích lehôt, čo môže potenciálne ohroziť bezpečnosť občanov EÚ. Obranný priemysel musí zabezpečiť výrobné kapacity potrebné na spracovanie zákaziek, ako aj kritické suroviny a subkomponenty. V tomto kontexte môžu výrobcovia v oblasti obrany uprednostňovať väčšie zákazky, čím by potenciálne ohrozili najzraniteľnejšie krajiny, ktoré nemajú kritickú veľkosť a finančné prostriedky na zabezpečenie veľkých zákaziek. Stimulácia spoločného obstarávania je preto nevyhnutnosťou a predstavovala by tú výhodu, že zaistí, že zatiaľ čo sa obranný priemysel môže rýchlejšie prispôsobiť súčasným štrukturálnym zmenám na trhu, národné ozbrojené sily by spoluprácou vo fáze akvizície získali lepšie podmienky a dodacie lehoty. Spolupráca v oblasti akvizície by okrem toho viedla k zníženiu nákladov, pokiaľ ide o využívanie, údržbu a stiahnutie systémov (náklady sa odhadujú na 55 % celkových nákladov na vybavenie).
Súčasná situácia si preto vyžaduje politickú intervenciu na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť súčasný stav úrovne spolupráce stimuláciou finančnej spolupráce medzi členskými štátmi v procese verejného obstarávania v oblasti obrany. Takáto intervencia je prospešná pre bezpečnosť občanov EÚ, ako aj pre EDTIB.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Neuvádza sa
1.5.4.Súlad s viacročným finančným rámcom a možné synergie s inými vhodnými nástrojmi
Nástroj doplní existujúce programy EÚ, ako sú Program rozvoja európskeho obranného priemyslu a Európsky obranný fond, ako aj iniciatívy EÚ v oblasti obrany, ako je stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO). Vytvorí aj synergie s vykonávaním Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu a ďalších programov EÚ.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Neuvádza sa
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
☑ obmedzené trvanie
–☑ v platnosti od roku 2022 do 31. 12. 2024
–☑ Finančný vplyv trvá od roku 2022 do roku 2024 v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a od roku 2023 do roku 2027 v prípade platobných rozpočtových prostriedkov.
◻ neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované spôsoby riadenia 12
☑ Priame riadenie na úrovni Komisie
–☑prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie;
–◻ prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi
◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu poveria:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (treba ich uviesť),
–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–◻ verejnoprávne subjekty,
–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú primerané finančné záruky,
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V ZEÚ a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky
Nástroj sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Pravidlá monitorovania a podávania správ
Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
Komisia v súlade s článkom 13 vypracuje najneskôr do 31. 12. 2024 hodnotiacu správu o nástroji a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa vyhodnotia vplyv a účinnosť akcií podniknutých v rámci nástroja.
Komisia na tento účel zavedie potrebné monitorovacie opatrenia, aby sa zabezpečilo spoľahlivé a plynulé získavanie príslušných údajov.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontroly
Komisia by niesla celkovú zodpovednosť za vykonávanie nástroja. Komisia má predovšetkým v úmysle vykonávať nástroj v rámci priameho riadenia. Využitím spôsobu priameho riadenia sa sprehľadňuje zodpovednosť (vykonávanie povoľujúcimi úradníkmi), skracuje sa dodávateľský reťazec (skracuje sa čas na udelenie grantu a čas na vyplatenie), predchádza sa konfliktom záujmov a znižujú sa náklady na vykonávanie (žiadne poplatky za riadenie pre poverený subjekt). Komisia by mala prostredníctvom jedného viacročného pracovného programu vymedziť priority a podmienky financovania. Vymedzenie priorít by sa mala podporiť práca osobitnej skupiny pre spoločné obstarávanie v oblasti obrany. Mal by sa zriadiť programový výbor členských štátov, do ktorého sa prizve Európska obranná agentúra, aby výboru ako pozorovateľ poskytovala svoje názory a odborné znalosti, pričom sa prizve aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť, aby vo výbore pomáhala. Komisia by po stanovisku výboru podľa postupu preskúmania prijala viacročný pracovný program.
Financovanie v rámci nástroja bude mať najmä formu grantov. Finančný príspevok sa stanoví tak, aby sa zohľadnil spoločný charakter spoločného obstarávania plus ďalšia suma na stimuláciu spolupráce medzi členskými štátmi, aby obstarávali spoločne. Komisia môže použiť financovanie, ktoré nenadväzuje na náklady, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov a zamerať sa na dosiahnutie požadovaných cieľov, čím sa zvýši účinnosť a efektívnosť podpory Únie.
Spôsoby platieb zostanú podobné ako v prípade Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu a Európskeho obranného fondu, t. j. tri platby pre každý grant (vrátane aspoň jednej zálohovej platby). Prognóza platieb sa vypracuje na základe návrhu príjemcu, aby sa mu umožnilo účinne riadiť obstarávanie a vyhnúť sa akýmkoľvek problémom s financovaním. Komisia si ponecháva právomoc pri schvaľovaní platby, najmä zákonné právo na jej zníženie, ak nie sú splnené podmienky na uvoľnenie platby (nedosiahli sa míľniky, výstupy sa nepredložili načas).
Stratégia kontroly, ktorá bude vymedzená v dohode o grante, bude vychádzať z primeraných skúseností získaných v rámci Európskeho obranného fondu a jeho predchodcovských programov, Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu a prípravnej akcie Únie týkajúcej sa výskumu v oblasti obrany, kde sa použili granty využívajúce zjednodušené nákladové možnosti (paušálne príspevky). Komisia má v úmysle použiť najmä financovanie, ktoré nenadväzuje na náklady, kde sa hodnota grantu určuje ex ante na základe splnenia určitých podmienok (vrátane oprávnenosti nákladov) a vypláca sa na základe výstupov (správ), ktoré preukazujú, že očakávané výsledky vymedzené v dohode o grante (technické prílohy) sú splnené.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Nástroj je určený na podporu spolupráce pri obstarávaní najnaliehavejších a najkritickejších výrobkov obranného priemyslu. Hlavné zistené riziká teda sú: Riziko neplnenia harmonogramu: problém s harmonogramom, oneskorenie vykonávania. Riziká spojené s riadením: nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi a/alebo vnútroštátnym priemyslom, ktorá vedie k oneskoreniam pri efektívnom plnení. Finančné riziko: riadenie nákladov, nízke čerpanie finančných prostriedkov (oneskorenia) atď. Technické riziká: problémy v konkrétnom rozvoji, technické aspekty, nižšia úroveň výsledkov. Komisia by preto zaviedla nástroj v rámci priameho riadenia, ktoré vychádza z odborných znalostí získaných pri vykonávaní Európskeho obranného fondu, vypracovala a prijala by len jeden viacročný pracovný program, skrátila by čas na udelenie a uplatnenie financovania, ktoré nenadväzuje na náklady.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Rozpočet programu bude pod priamym riadením. Na základe skúseností Komisie, ktoré má s riadením grantov, sa celkové náklady na kontrolu nástroja Komisiou odhadujú na menej ako 1 % súvisiacich riadených finančných prostriedkov.
Pokiaľ ide o očakávané miery chybovosti, cieľom je zachovanie miery chybovosti pod hranicou 2 %. Komisia sa domnieva, že vykonávaním programu v rámci priameho riadenia, s odborne pripravenými (skúsení zamestnanci, prípadne prijatí z ministerstiev obrany členských štátov) a personálne dobre vybavenými tímami, ktoré pôsobia pod záštitou delegovaných povoľujúcich úradníkov, uplatňovaním jasných pravidiel a primeraným využívaním nástrojov založených na výstupoch (t. j. financovanie, ktoré nenadväzuje na náklady) sa miera chybovosti zachová pod prahom významnosti na úrovni 2 %.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.
Na vykonávanie vyšetrovania operácií podporených v rámci tejto iniciatívy je oprávnený Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). V dohodách vyplývajúcich z tohto nariadenia vrátane dohôd uzavretých s medzinárodnými organizáciami sa stanovujú dohľad a finančná kontrola, ktoré vykonáva Komisia alebo akýkoľvek zástupca ňou poverený, ako aj audity uskutočňované Európskym dvorom audítorov, Európskou prokuratúrou (EPPO) alebo úradom OLAF, v prípade potreby na mieste. Úradníci Komisie, ktorí majú požadovanú bezpečnostnú previerku, môžu vykonávať aj kontroly na mieste.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Existujúce rozpočtové riadky (pozri tabuľku v oddiele 3.2)
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevok |
|||
Číslo |
DRP/NRP 13 . |
z krajín EZVO 14 |
z kandidátskych krajín 15 |
z tretích krajín |
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách |
|
[XX.YY.YY.YY] |
DRP/NRP |
ÁNO/NIE |
ÁNO/NIE |
ÁNO/NIE |
ÁNO/NIE |
·Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevok |
|||
Číslo |
DRP/NRP |
z krajín EZVO |
z kandidátskych krajín |
z tretích krajín |
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách |
|
5 |
13.0106 |
NRP |
ÁNO |
NIE |
NIE |
NIE |
5 |
13.06 |
DRP |
ÁNO |
NIE |
NIE |
NIE |
3.2.Zdroje financovania návrhu
3.2.1.Zdroje financovania rozpočtových prostriedkov podľa návrhu
Príspevok z rezerv a osobitných nástrojov VFR |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Spolu |
Rezervy okruhu 5 |
83,700 |
44,900 |
32,100 |
1 |
160,700 |
|||
Osobitné nástroje VFR |
111,400 |
227,900 |
339,300 |
|||||
Spolu |
83,700 |
156,300 |
260,000 |
500,000 |
3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného rámca |
05 |
Bezpečnosť a obrana – klaster 13 Obrana |
||||||||||||
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
po roku 2027 |
SPOLU |
||||||
13.0601 operačné rozpočtové prostriedky, systém VTI, výrobky obranného priemyslu |
Záväzky |
1. |
|
83,700 |
156,300 |
260,000 |
|
|
|
|
500,000 |
|||
Platby |
2. |
|
|
72,000 |
174,000 |
104,000 |
72,000 |
78,000 |
|
500,000 |
||||
13.016 – výdavky na podporu |
Záväzky = platby |
3. |
|
|
p.m. |
p.m. |
|
|
|
0 |
||||
Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu v rámci okruhu 5 SPOLU |
Záväzky |
= 1 + 3 |
|
83,700 |
156,300 |
260,000 |
|
|
|
|
500,000 |
|||
Platby |
= 2 + 3 |
|
0 |
72,000 |
174,000 |
104,000 |
72,000 |
78,000 |
|
500,000 |
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
Tento oddiel treba vyplniť s použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.
v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
po roku 2027 |
SPOLU |
||
Ľudské zdroje |
0,961 |
1,831 |
1,831 |
1,517 |
1,517 |
1,187 |
8,844 |
|||
Ostatné administratívne výdavky |
0,047 |
0,279 |
0,279 |
0,067 |
0,057 |
0,057 |
0,786 |
|||
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU |
(celkové záväzky = celkové platby) |
1,008 |
2,110 |
2,110 |
1,584 |
1,574 |
1,244 |
9,630 |
v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
po roku 2027 |
SPOLU |
||||||
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
84,708 |
158,410 |
262,110 |
1,584 |
1,574 |
1,244 |
509,630 |
||||||
Platby |
1,008 |
74,110 |
176,110 |
105,584 |
73,574 |
79,244 |
0 |
509,630 |
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy
–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy, ako je uvedené v tejto tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
OKRUH 7
|
||||||||
Ľudské zdroje |
|
0,961 |
1,831 |
1,831 |
1,517 |
1,517 |
1,187 |
8,844 |
Ostatné administratívne výdavky |
0,047 |
0,279 |
0,279 |
0,067 |
0,057 |
0,057 |
0,786 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
|
1,008 |
2,110 |
2,110 |
1,584 |
1,574 |
1,244 |
9,630 |
Mimo OKRUHU 7
|
||||||||
Ľudské zdroje |
||||||||
Ostatné výdavky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Medzisúčet
|
SPOLU |
|
1,008 |
2,110 |
2,110 |
1,584 |
1,574 |
1,244 |
9,630 |
Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo ktoré boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–✓ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:
Odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) pre GR pre obranný priemysel a vesmír |
||||||||
Ústredie a zastúpenia Komisie |
5 |
10 |
10 |
8 |
8 |
7 |
||
Delegácie |
||||||||
Výskum |
||||||||
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) – ZZ MZ VNE DAZ a PED pre GR pre obranný priemysel a vesmír Okruh 7 |
||||||||
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca |
‒ na ústredí |
2 |
3 |
3 |
3 |
3 |
1 |
|
– v delegáciách |
||||||||
Financované z balíka prostriedkov určených na vykonávanie programu |
‒ na ústredí |
|||||||
– v delegáciách |
||||||||
Výskum |
||||||||
Iné (uveďte) |
||||||||
SPOLU |
7 |
13 |
13 |
11 |
11 |
8 |
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
Úradníci a dočasní zamestnanci |
5 zamestnancov na plný úväzok (5 AD) sa bude požadovať na rozbehnutie nástroja v roku 2022 a na spustenie prvých činností, 10 zamestnancov na plný úväzok (7 AD a 3 AST) na vykonávanie činností, pričom tento počet bude znížený v roku 2027 na 7 (5 AD a 2 AST) na zabezpečenie zavedenia pracovného programu, riadenia hodnotenia a operačného, finančného a právneho monitorovania vykonávania projektov. |
Externí zamestnanci |
2 zamestnanci na plný úväzok na spustenie činnosti (2 VNE), pričom tento počet sa zvýši na 3 (1 ZZ a 2 VNE) a v roku 2027 sa zníži na 1 (1 ZZ) na zabezpečenie operačného, finančného a právneho monitorovania vykonávania projektov. |
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
–◻ môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
–☑ vyžaduje si použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
Rezerva okruhu 5. pozri podrobnosti v oddiele 3.2
–◻ vyžaduje si revíziu VFR.
Vysvetlite, čo požadujete, a uveďte príslušné okruhy a rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
3.2.6.Príspevky tretích strán
Návrh/iniciatíva:
–☑ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
–◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako sa odhaduje v tejto tabuľke:
Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Spolu |
|
Spolufinancované rozpočtové prostriedky SPOLU |
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–☑ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy:
vplyv na vlastné zdroje
vplyv na iné príjmy
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov: |
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku |
Vplyv návrhu/iniciatívy 16 |
||||||
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
||||
Článok …………. |
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
[…]
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
[…]